Svadba

Vo Vlkolínci sa dievčatá vydávali zväčša vo veku okolo 16 až 18 rokov. Chlapci sa ženili trochu neskôr, až po návrate z povinnej vojenčiny, približne po 21. roku života.

Prvým krokom pred svadbou boli pytačky. Zvyčajne v nedeľu prišli pytač a jeho birmovný otec do domu, v ktorom bývalo dievča, o ktorej ruku chceli popýtať. O jej ruku popýtali otca dievčaťa. Ak otec súhlasil, tak sa potom opýtal dcéry, či s tým súhlasí aj ona. Ak súhlasila, tak bolo dohodnuté, pripili si na to a domáci pytača pohostili.

Pred svadbou si musel ženích vybrať predného družbu a nevesta si vyberala prednú družicu. Títo dvaja boli vlastne svedkovia. Birmovný otec ženícha s manželkou sa stali starejším a starejšou svadby. Birmovná matka mladuchy sa stala ruchovnou. Tá mala na starosti doručenie rucha – teda perín a ďalších vecí do domu mladomanželov. Družbami a družičkami sa stali slobodní súrodenci, bratranci a sesternice novomanželov. Na svadbe nechýbali ani muzikanti, krstní rodičia, starí rodičia, švagrovia a švagriné a ďalší rodinní príslušníci a samozrejme aj kamaráti a kamarátky ženícha a nevesty.

V deň svadby sa piekol aj typický vlkolínsky svadobný koláč, ktorý bol naozaj veľký, a volali ho radostník. Pripravila sa izba, v ktorej bude svadobná hostina. V čele izby sedeli ženích s nevestou, ich rodičia a krstní rodičia, predný družba a predná družica, starejší a starejšia. Po bokoch sedeli družbovia a družičky a ďalší účastníci svadby. V strede bolo miesto na tancovanie a v kúte boli muzikanti.

Poobede sa najprv stretol predný družba s prednou družicou, ktorá mala oblečené krojované šaty.

V dome, v ktorom bývala, zatiaľ obliekli mladú nevestu. Mala oblečené biele šaty a vo vlasoch mala bielu stužku.

U starejšieho sa zatiaľ zišli družbovia, družice a muzikanti. Potom, ako sa posilnili pohárikom hriateho, sa so spevom vybrali k ženíchovi. Po ceste sa k nim pridali aj predný družba s prednou družicou. Keď dorazili k domu ženícha, tak ten pokľakol pred rodičov, poďakoval im za všetko, čo pre neho vykonali, poprosil ich o odpustenie, ak ich niečím nahneval a požiadal ich o rodičovské požehnanie. Matka a otec mu urobili na čele krížik a požehnali mu.

Potom sa aj so ženíchom celý sprievod pobral k domu, kde bývala mladá nevesta – mladucha. Ženícha tu priviedla predná družica. Nevesta tu po príchode sprievodu, podobne ako ženích, pokľakla pred svojimi rodičmi, za všetko im poďakovala a poprosila ich o rodičovské požehnanie. Rodičia jej urobili na čelo krížik a požehnali jej. Potom starejší požiadal, aby mohli nevestu odviesť k oltáru. To im povolil manžel birmovnej matky – oddávač.

Potom sa celý sprievod vydal na svadobný obrad do kostola. Kňaz aj miništranti boli slávnostne oblečení a po skončení obradu kňaz vyviedol oboch novomanželov pred kostol a odovzdal ich príbuzným.

Potom sa celý sprievod pobral domov na hostinu. Táto cesta sa spájala s jedným zvykom. Sprievod cestou narazil na prekážku, ktorú nachystali mládenci. Starejší musel zaplatiť „výkupné“ v podobe fľaše páleného a zákuskov. Až potom mohol sprievod pokračovať.

Hostina začala prípitkom a sladkosťami. Potom prišla na rad svadobná večera. Najprv sa jedla mäsová polievka s rezancami. Potom sa jedlo pečené mäso, niekedy aj opekance s makom.

Po večeri sa tancovalo. Tancovali všetci: starí, mladí aj deti. Počas svadby prichádzali aj diváci z dediny. Týchto pohostili pohárikom páleného a zákuskom.

Keď odbila polnoc, tak muzika stíchla. Nevesta si musela sadnúť na stoličku v strede izby. Hlavný družba sa jej pýtal: „Chceš venček sniať, alebo hlávku sťať?“ Ona odpovedala: „Hlávku sťať.“ Až na tretie opýtanie odpovedala: „Venček sniať.“ Družba jej ho potom uvoľnil a sňal z hlavy a potom nasledovala dražba venčeka, v ktorej ho musel získať ženích. Neveste potom rozplietli vrkoč, zobrali jej z vlasov stužky, zaplietli jej tam len šnúrku a nakoniec jej na hlavu natiahli čepiec.

Potom sa tancoval venčekový tanec. Najprv tancovali spolu mladomanželia, potom tancovali s rodičmi a potom nasledovali všetci ďalší. Každý, kto šiel s novomanželmi tancovať, vhodil peniaz na tanier, na ktorom bol venček.

Potom prišla na rad druhá večera, ktorou bola buď kapustnica alebo baraní guláš.

Po večeri sa ďalej tancovalo, muži niekedy dvíhali pri tanci ženy do vzduchu a tie pri tom výskali. Popritom sa popíjalo a jedlo. Zábava trvala takmer až do svitania. Na koniec sa každému účastníkovi ušla výslužka v podobe zákuskov a iných dobrôt, takže každý odchádzal s balíčkom v ruke.