Majáles

Sadenie májov je jedným z najkrajších slovenských ľudových zvykov. Máj: lásky čas, ako sa tomuto mesiacu hovorí, je obdobím, kedy je príroda krásne rozkvitnutá a zvieratám sa rodia mláďatá.

Vo Vlkolínci nastal čas sadenia májov vždy v prvú májovú nedeľu. Ešte predtým v sobotu poobede sa mládenci vybrali do lesa a odrúbali smrečky asi 10 metrov vysoké. Zopár konárov nechali iba na vrcholci, ostatné poodtínali a museli olúpať aj kôru. Do dediny ich priniesli až po zotmení. Potom si mládenci zajedli praženice a vypili pálenky a potom až do neskorého večera zdobili máje farebnými stužkami.

Po desiatej večer sa aj s muzikantami pobral celý sprievod so spevom do dediny. Máje sa stavali všetkým slobodným dievčatám starším ako štrnásť rokov. Najväčší máj postavili v strede Vlkolínca. Po ceste gazdovia núkali mládencov chlebom, slaninou, klobásou a pálenkou. Keď mládenci skončili, tak sa už čas prehupol do nedele.

V nedeľu ráno sa všetci ľudia nemohli vynadívať na krásne máje, hodnotili, ktorý máj je najkrajší a ktorý je najvyšší.

Popoludní sa mládenci vybrali na pochôdzku po všetkých domoch. Tu povykrúcali všetky ženy a všade dostali nejakú odmenu. No a nakoniec sa konal samotný majáles, teda májová zábava. Vo Vlkolínci sa majáles konal v budove hasičského skladu. Mládenci museli v tanci vystriedať všetky dievčatá a zábava trvala až do polnoci.