Kultúrny dom A. Hlinku vás pozýva na podujatie Remeslo má zlaté dno: ukážky tradičných slovenských ľudových remesiel.
24. augusta 2024 a 25.augusta 2024
Miesto konania: Humno pri Roľníckom dome vo Vlkolínci
Čas konania: 10:00 – 17:00 hod.
Tešiť sa môžete na ukážky háčkovania.
Viac informácií: 0905 842 696, e-mail: weidlichova@kdah.sk
Upozornenie: Na podujatí „Remeslo má zlaté dno“ budú vyhotovované fotografie a videozáznamy prevádzkovateľom „Mesto Ružomberok, Nám. A. Hlinku 1098/1, 034 01 Ružomberok, IČO 00315737“ za účelom propagácie na webovom sídle prevádzkovateľa, facebookovej stránke, youtube kanáli, v periodických a neperiodických materiáloch prevádzkovateľa, prípadne v ďalších médiách.
Máte záujem dostávať pozvánky na podujatia v Ružomberku a okolí? Ak áno, tak nám napíšte na: info@ruzomberok.eu
Háčkovanie
Háčkovaním sa zhotovovali celé textílie alebo ich časti. Od začiatku 20. storočia boli súčasťou slávnostného a sviatočného odevu mladých mužov, dievčat i žien v časti stredoslovenských a východoslovenských dedín pestrofarebné háčkované zápästky.
Boli ozdobným doplnkom, ktorý sa nosil na zápästiach a slúžil aj na stiahnutie širokých rukávov košele, ktoré nemali manžetu. Ešte v 60. rokoch 20. storočia patril k sviatočnému odevu mužov v niektorých šarišských obciach pestrofarebný háčkovaný
šál.
Rozmanitá škála háčkovaných textílií sa zhotovovala v mestách už koncom 19. storočia. Háčkované súčasti a doplnky odevov žien, často s plastickými rastlinnými prvkami, boli až do začiatku 20. storočia súčasťou dobovej módy. V Európe vtedy rozšírenú háčkovanú írsku čipku i v Uhorsku známu a propagovanú štítnickú čipku plietli a používali aj na území dnešného Slovenska. Jednotlivými spôsobmi háčkovania vrátane filetového háčkovania a háčkovania na vidlici sa plietli odevné súčasti (štóly, šatky na zakrývanie hlavy a pliec, odevy pre deti, čiapky, ozdobené dámske rukavice, manžety, žabó, taštičky a váčky, slnečníky, klobúky), stuhy a šerpy, bytové textílie (záclony, dekoratívne prikrývky a obrusy, prikrývky na postele), čipky (obruby, vložky) ako doplnky odevov, bytových textílií a interiéru (napr. pásy čipiek na výzdobu predných okrajov políc v kredencoch a skriniach s bielizňou).
Háčkované obruby a vložky boli od konca 19. storočia aj súčasťou textílií používaných na výzdobu interiérov kresťanských – predovšetkým rímskokatolíckych – chrámov a tvorili súčasť liturgických odevov. Široké háčkované obruby a vložky sa uplatňovali najmä na oltárnych plachtách, v albách (dlhých bielych košeľovitých odevoch) na rukávoch i v ich dolnej časti.
Oblasti a lokality výroby
Technika háčkovania bola v 20. storočí rozšírená na celom území Slovenska. Podoba háčkovaného textilu v jednotlivých dedinách a oblastiach závisela od charakteru ich textilnej kultúry, ktorú buď dopĺňal novými prvkami, alebo napodobňoval už zaužívané druhy a výzdobu textilu.
Stredné Slovensko
Vo viacerých obciach severozápadnej časti stredného Slovenska sa háčkované čipky stali typickým prvkom textilnej kultúry. Napríklad širokými háčkovanými čipkami zdobili šatky na hlavu, kosičky i čepce v Terchovej. Háčkované čipky s kruhovými motívmi tvorili v Púchovskej doline čelenku čepcov, ktoré boli z vyšívaného tylu. Háčkovanie papúč v okolí Modrého Kameňa pravdepodobne vychádzalo z rozšírenejšieho spôsobu pletenia obuvi ihlicami. Aj na strednom Slovensku sa plietli biele háčkované čipky. Používali sa ako obruby na šatkách i na ozdobu cípov kosičiek, na rukávoch mužských košieľ, ženských rukávcoch, uterákoch. Na Horehroní i v Liptove si háčkované čipky zachovávali farebnosť paličkovaných čipiek, ktoré nahradili. Farebnosť a motívy háčkovaných čipiek často vychádzali aj z tkanej výzdoby tkanín, s ktorými boli spojené. Háčkovanie i vo viacerých oblastiach stredného Slovenska nahradilo alebo doplnilo iné textilné techniky používané na zhotovovanie čepcov. V niektorých obciach Hontu vystriedalo pletenie na krosienkach. Na dolnej Orave začali široké a prevísajúce čelenky čepcov, ktoré boli pôvodne sieťované a zdobené výšivkou, háčkovať už koncom 19. storočia. Na hornej Orave nosili háčkované čepce, ktoré sa uväzovali pod bradou. Háčkovanými čipkami nahrádzali v hornom Liptove v polovici 20. storočia dlhé biele paličkované čelenky čepcov a v dolnoliptovských dedinách (napr. Liptovská Osada, Liptovské Revúce) pestrofarebné úzke paličkované čepcové čipky. Háčkované čelenky mali aj čepce na strednom Liptove. Háčkované čepce ako nová forma tejto textílie sa – popri čepcoch z plátna alebo zo strojového tylu zdobených výšivkou – objavili v Detve a jej okolí. V polovici 20. storočia tu filetovým háčkovaním okrem bielych čepcov plietli aj pestrofarebné čepce. Ich úplet, prípadne doplnený našitými flitrami, napodobňoval vyšívanú výzdobu.
Zdroj: Háčkovanie – ÚĽUV (uluv.sk)