Fašiangy

Fašiangy boli vo Vlkolínci plné zábavy.

Je to obdobie, ktoré sa začína sviatkom Troch kráľov a končí sa Popolcovou stredou, po ktorej nasleduje 40-dňový pôst, ktorý trvá až do Veľkého piatku. Keďže dátum Popolcovej stredy je pohyblivý, tak niekedy fašiangy končili vo februári a niekedy až v marci. Fašiangy nadväzujú na predjarné obrady starých Slovanov z predkresťanského obdobia.

Vo Vlkolínci, podobne ako v iných dedinách na Liptove, bola pre fašiangy typická dlhotrvajúca zábava – bursa. Táto obvykle bývala koncom februára a bursovali mladí, slobodní obyvatelia. Bursovníkmi boli všetci mládenci starší ako 16 rokov a každý z nich musel mať za klobúkom ozdobné pero, ktoré im pripravili ich dievčatá alebo ich sestry. Okrem klobúka mali mládenci oblečené súkenné nohavice, ľanovú košeľu, kožúšok a na nohách mali obuté krpce.

Najstarší mládenec bol menovaný za richtára bursy. Ten počas bursy niesol „richtársku“ palicu ozdobenú šperkami. Na burse nemohli chýbať ani muzikanti. Ešte pred samotnou bursou bolo treba pripraviť hriatô, aby bolo čo piť. Bursovníci išli od jedného domu k druhému, niesli si košík na vajíčka a ražeň na slaninu a klobásu. Bursovníci museli v tanci povykrúcať všetky prítomné ženy a tie ich odmenili slaninou, klobásou, vajíčkami či peniazmi.

Bursovníci nakoniec zašli do domu, v ktorom sa konala bursovná zábava. Tu dievčatá robili vo veľkom kastróle praženicu, do ktorej pridali aj slaninku, klobásku, cibuľu a cesnak. Potom sa všetci prítomní pomodlili a po modlitbe si spoločne naberali praženicu, ktorú zapíjali hriatym. No a nakoniec prišli na rad muzikanti, ktorí po dobrom pohostení začali hrať a tak sa mohlo až do polnoci tancovať.

Správna bursa sa tým však neskončila, trvala až 3 dni. Na druhý deň napiekli ženy šišky – tu ich volajú krapne, plnené slivkovým lekvárom. Večer pokračovala zábava, ktorá sa tiež začala večernou praženicou. Tancovalo sa opäť až do polnoci.

Tretí, posledný deň bursy vždy pripadol na utorok pred Popolcovou stredou. Ešte pred večerou sa vo Vlkolínci konal obrad predávania slaniny, ktorá bursovníkom zvýšila, pre chudobnejšie domácnosti. Tesne pred polnocou hrali muzikanti tie najdivokejšie melódie a o polnoci všetko stíchlo a prestalo tancovať. Mládenci zobrali basu, prikryli ju čiernou plachtou a vyniesli ju na dvor. Tu sa začal obrad pochovania basy. Bursovníci niesli basu tak, ako sa nesie pri pohrebe truhla a naoko pritom plakali. Ulicou pritom prešli až ku zvonici, kde položili basu na zem a naposledy ju oplakali. Tým sa fašiangy skončili a mladí sa rozišli do svojich domovov.