Počas dlhých zimných večerov, okrem nedele, sa zvykli aj dievky vo Vlkolínci schádzať na priadky. Bola to práca, ktorá si vyžadovala značnú šikovnosť a veľké sústredenie.
Priadlo sa buď na vreteno alebo na kolovrátok. Na kolovrátku bola práca rýchlejšia a o niečo jednoduchšia. Niektorí ľudia si kolovrátky vyrábali sami podomácky. Na tých sa priadla hlavne vlna a konope. Kto si na to našporil, ten si na jarmoku kúpil kolovrátok od majstra. Na ňom sa dal priasť aj ľan.
Schádzali sa každý deň okolo siedmej večer v inom dome. Domáca gazdiná nachystala pre dievčence sušené hrušky a slivky. Tie vyťahovali vlákna, jednou rukou ich rozťahovali a druhou šúľali a skrúcali.
Niekedy sa stávalo, že im prišli aj mládenci zaspievať a zahrať na harmonike, aby sa im veselšie pracovalo. Niekedy im len pod oblôčkom zanôtili, niekedy im prišli aj dnu zaspievať.
Práca končila každý večer okolo desiatej, lebo na druhý deň bolo treba ráno skoro vstávať.
