Kultúrny dom A. Hlinku vás pozýva na podujatie Remeslo má zlaté dno: ukážky tradičných slovenských ľudových remesiel – Šúpolky.
Miesto konania: Humno pri Roľníckom dome vo Vlkolínci
Čas konania: 10:00 – 17:00 hod.
Tešiť sa môžete na ukážky výroby šúpoliek.
Viac informácií: 0905 842 696, e-mail: weidlichova@kdah.sk
Upozornenie: Na podujatí „Remeslo má zlaté dno“ budú vyhotovované fotografie a videozáznamy prevádzkovateľom „Mesto Ružomberok, Nám. A. Hlinku 1098/1, 034 01 Ružomberok, IČO 00315737“ za účelom propagácie na webovom sídle prevádzkovateľa, facebookovej stránke, youtube kanáli, v periodických a neperiodických materiáloch prevádzkovateľa, prípadne v ďalších médiách.
Výroba zo šúpolia
Výroba úžitkových i dekoratívnych predmetov z listov kukuričného klasu v rámci domáckej výroby. Patrí k najmladším odvetviam výroby z prírodných pletív na Slovensku, v minulosti bola regionálne podmienená pestovaním kukurice.
V tradičnom prostredí bol zo šúpolia rozšírený najmä úžitkový sortiment (rohože, mäsiarske tašky, zásobnice, detské košíky). V priebehu 20. storočia sa sortiment pod vplyvom košikárskeho družstva v Nových Zámkoch a neskôr Ústredia ľudovej umeleckej výroby a jeho výtvarníkov rozšíril aj o podložky pod hrnce, kabelky, obuv, kuchynské prestierania, šperkovnice, klobúky, opletali sa fľaše a niektoré kusy nábytku, zhotovovali dekoratívne predmety, napr. závesné ozdoby, darčekové predmety a drobné suveníry, z ktorých najväčšiu obľubu u ľudí si jednoznačne získali šúpoľové bábiky.
Výroba zo šúpolia bola rozšírená v nížinných oblastiach Slovenska a najväčší rozmach dosiahla v okresoch Nové Zámky, Galanta, Dunajská Streda a Komárno.
Základným materiálom pri výrobe zo šúpolia sú listy kukurice. Kukurica patrí medzi jednoročné jednodomé poľnohospodárske plodiny a dorastá v závislosti od odrody do výšky 1,5 až 5 m. V súčasnosti poznáme viac ako tisíc odrôd. Na rast potrebuje teplé a pomerne vlhké podnebie a kvalitne obrábanú zem, preto je jej pestovanie u nás viazané predovšetkým na nížinné oblasti južného Slovenska s dostatkom tepla, kvalitnej pôdy i vlahy.
Pôvodnou vlasťou kukurice je pravdepodobne Mexiko, odkiaľ sa rozšírila do celej Strednej a Južnej Ameriky. Tu bola nevyhnutnou súčasťou stravovacieho systému domorodého indiánskeho obyvateľstva. Do Európy sa dostala v 16. storočí spolu s inými plodinami Nového sveta – paradajkami, zemiakmi, uhorkami, tekvicou, fazuľou, kávou a kakaom. Najskôr sa pestovala v záhradách v Španielsku ako okrasná rastlina. Po docenení jej kvality ako hospodárskej plodiny sa veľmi rýchlo dostala na Blízky východ a odtiaľ prostredníctvom Turkov do oblasti Balkánu, Maďarska a následne aj ďalších stredoeurópskych krajín. Aj preto sa na Slovensku kukurici hovorilo tiež turecké žito alebo turešina.
Šúpolím sa nazývajú listy obklopujúce kukuričný klas. Najvhodnejšie šúpolie na ďalšie spracovanie je z neskorých odrôd kukurice s dlhým klasom. Za kvalitný sa považuje list primeranej hrúbky, dostatočnej dĺžky a čo najbelšej farby. Nevhodné sú hrubé a drsné vonkajšie listy, poškodené počasím, ako aj presvitajúce vnútorné listy. Farba listov nemá vplyv na ich kvalitu, ale ovplyvňuje výsledný vzhľad výrobku.
Spomedzi dekoratívnych predmetov sa stali jednoznačnou ikonou šúpoľové bábiky. V ľudovom prostredí sa vyskytovali veľmi jednoduché formy bábik zo šúpolia, určené na hranie pre deti. Bábika bola prostá, technika jej vyhotovenia založená na skladaní a preväzovaní listov šúpolia a ďalších prírodných materiálov do tvaru bábiky. Tematicky šúpoľové bábiky vychádzali z tradičného ľudového prostredia. Zobrazovali ženy, mužov i deti pri najrôznejších pracovných i hrových činnostiach, ako aj zoomorfné motívy (sliepočky, oslík, kohútik a pod.).
Pani Milada Maszayová nám príde do Vlkolínca predviesť umenie výroby šúpolienok – bábik zo šúpolia 27. a 28. júla.
Zdroj: Výroba zo šúpolia – ÚĽUV (uluv.sk)